Fofie Foundation · ANBI · Ghana ne Nederland
FFofie FoundationYɛkyekyere sukuu wɔ Ghana

Fie/Sukuu si wɔ Ghana

Akwankyerɛ · adesua wɔ Ghana

Sukuu si wɔ Ghana

Ɛyɛ dɛn na wosi sukuu wɔ Ghana a ɛba ampa na ɛtena hɔ? Krataa yi so no, yɛkyerɛkyerɛ sɛdeɛ ɛyɛ adwuma: ketewa, yɛde mpɔtam adansifoɔ, wɔ asase a ɛwɔ mpɔtam no ankasa mu. Saa kwan no so, euro biara kɔ ntayaa mu na ɛnkɔ nea aka ho. Aseɛ hɔ no wobɛhunu sɛdeɛ yɛyɛ wɔ Daban.

Sɛdeɛ ɛyɛ adwuma

Sɛdeɛ wosi sukuu wɔ Ghana, anammɔn anammɔn

Sukuu si wɔ Ghana nyɛ adwuma kɛseɛ a ne boɔ yɛ den a ɔmanfoɔ adansifoɔ na wɔyɛ. Ɛyɛ adwuma yie bere a ɛyɛ ketewa na ɛwɔ mpɔtam mu. Yeinom ne anammɔn a yɛfa so.

  1. 1

    Asase a ɛwɔ mpɔtam no ankasa mu

    Sukuu no si asase a ɛwɔ mpɔtam mu a wɔpene so. Yɛn deɛ, ɛyɛ deɛ ɔhyɛɛ aseɛ Dennis asase a ɛwɔ Daban. Saa kwan no so, sukuu no yɛ akuraa no dea, na ɛnyɛ ɔhɔhoɔ dea.

  2. 2

    Mpɔtam adansifoɔ

    Ghana adwumayɛfoɔ si sukuu no ma wɔn ankasa mpɔtam. Ɛnyɛ ɔmanfoɔ dwumakuo a ne boɔ yɛ den, na mmom akatua pa a ɛtena mpɔtam hɔ. Nimdeɛ ne adwuma no tena hɔ.

  3. 3

    Kan, afasuo ne nkurunkan, afei mu wieɛ

    Kane no yɛsi afasuo ne nkurunkan: casco no. Afei yɛwie adan no baako baako, ɛfiri mu. Saa kwan no so, adan a ɛdi kan no bɛtumi abue bere a nkaeɛ da so ba.

  4. 4

    Yɛbue dan baako baako

    Dan biara a wɔawie no yɛ adesua dan a ɛbɛtumi ayɛ adwuma ntɛm ara. Sukuu no nyini ne deɛ ɛba mu, a ɛho nhia sɛ wotwɛn kɔsi sɛ biribiara bɛwie.

Deɛ ɛbɔ

Sukuu si wɔ Ghana bɔ ahe?

Esiane sɛ yɛyɛ adwuma ketewa na ɛwɔ mpɔtam mu, a aguadie kɛseɛ nni mu enti, ka no yɛ kakra na wobɛtumi ahwɛ. Sika dodoɔ kakra a ɛfiri yɛn ankasa adansie akontabuo mu.

€ 30

Abɔfra baako kɔ sukuu bosome baako. Sika ketewa a ne so aba da adi ntɛm.

€ 6.000

Adesua dan mua ne mu wieɛ ne ne mu siesie nyinaa: fam, ɛfasuo asra, aduro, nkurunkan, mpomma, apono, kanea ne nkonnwa, a mpɔtam adansifoɔ na wɔyɛ.

Casco

Yɛde yɛn ankasa adansifoɔ si afasuo ne nkurunkan kane. Afei akyɛdeɛ biara kɔ mu wieɛ, deɛ ne boɔ yɛ den na ɛda adi kɛse no.

Esiane sɛ ɔmanfoɔ adansifoɔ a ne boɔ yɛ den ne aguadie nni ntam enti, sika no kɔ nneɛma ne adwumayɛfoɔ a wɔsi no so. Ka biara wɔ afe akontabuo mu.

Deɛ enti a ɛte saa

Deɛ enti a ketewa ne mpɔtam yɛ adwuma yie

Mmoa nnwuma akɛseɛ taa yera wɔ nea ɛka ho, amanneɛbɔ ne afoɔ a wɔn boɔ yɛ den mu. Adansie ketewa ne mpɔtam mu yɛ deɛ ɛne no bɔ abira.

+

Sika no kɔ adansie no mu tee

Sɛ ɔfese kɛseɛ ne ɔmanfoɔ adansifoɔ nni hɔ a, euro biara kɔ nneɛma ne adansifoɔ akatua mu. Wobɛhunu wɔ afe akontabuo mu faako a ɛkɔeɛ.

+

Ghanafoɔ si ma wɔn ankasa mpɔtam

Nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ na wɔsi sukuu no, ma mmɔfra a wɔwɔ mpɔtam hɔ. Ɛno ma ahowdeɛ, adwuma ne nimdeɛ a ɛtena hɔ. Wo akyɛdeɛ dane akatua ma Ghana odwumfoɔ, ɛnyɛ wimhyɛn tekiti ma ɔpɛfoɔ.

+

Wobɛtumi ahwɛ

Ketewa kyerɛ sɛ ɛda hɔ pefee. Yɛfa adansie mmerɛ biara mfoni na wobɛhunu dan biara tebea. Wobɛtumi adi deɛ ɛba wo akyɛdeɛ no ho akyi pɛpɛɛpɛ.

Sukuu a wɔreyɛ wɔ Daban, Ghana: adesua adan 24 afasuo ne nkurunkan asi

Adwuma mu

Sɛdeɛ yɛyɛ wɔ Daban

Wɔ Daban, akuraa a ɛwɔ Kumasi ase wɔ Ashanti mantam mu, yɛde saa kwan yi yɛ adwuma. Wɔ Dennis asase so, yɛn ankasa adansifoɔ akyekyere sukuu a ɛwɔ adesua adan 24 akɔsi ɛdan atifi: casco no asi. Seesei yɛwie adan no baako baako. Wɔ adwuma krataa no so no, wobɛhunu dan biara nkɔsoɔ, tebea nhyehyɛeɛ ne deɛ mu wieɛ da so hia.

Hwɛ adansie adwuma no wɔ Daban

Nsɛmmisa a wɔtaa bisa

Sukuu si wɔ Ghana: nsɛmmisa a wɔtaa bisa

Metumi ma wɔsi sukuu ma me wɔ Ghana anaa?+

Ɛho nhia sɛ woyɛ w'ankasa adɔeɛkuo anaa wohwehwɛ ɔdansifoɔ. Ɛno boɔ yɛ den na asiane wɔ mu. Yɛresi dada wɔ Daban a yɛde mpɔtam adansifoɔ na ɛwɔ asase a ɛwɔ mpɔtam mu. Wobɛtumi de wo ho ahyɛ mu denam dan baako mu wieɛ boa so. Saa kwan no so, woboa sukuu si a wonyɛ ɔhaw no nyinaa wo ankasa.

Ɛgye bere sɛn na wosi sukuu wɔ Ghana?+

Casco no, afasuo ne nkurunkan, kɔ soro ntɛm sen biara. Mu wieɛ no ba dan baako baako na ɛgyina deɛ ɛba mu so. Saa kwan yi mfasoɔ: dan a wɔawie no bɛtumi abue ntɛm ara. Ɛho nhia sɛ wotwɛn kɔsi sɛ sukuu no nyinaa bɛwie ansa na wɔakyerɛ adeɛ.

Mɛyɛ dɛn ahunu sɛ wɔde sika no adi dwuma yie?+

Esiane sɛ yɛyɛ adwuma ketewa na ɛwɔ mpɔtam mu enti, wobɛtumi ahwɛ biribiara. Yɛfa adansie mmerɛ biara mfoni, wobɛhunu dan biara tebea, na ka biara wɔ afe akontabuo mu. Bio nso, Fofie Foundation yɛ ANBI, enti yɛbu akontaa wɔ badwam. Adwumayɛfoɔ nnye akatua.

Sɛ wɔbɛwie adesua dan a, ɛbɔ ahe?+

Adesua dan mua ne mu wieɛ ne ne mu siesie nyinaa bɛbɔ bɛyɛ euro 6.000: fam, ɛfasuo asra, aduro, nkurunkan, mpomma, apono, kanea ne nkonnwa, a mpɔtam adansifoɔ na wɔyɛ. Sika nketewa nso yɛ: euro aduasa ma abɔfra baako kɔ sukuu bosome baako.

Hwan na ɔbɛtua akyerɛkyerɛfoɔ ka daakye?+

Akyerɛkyerɛfoɔ akatua fa Ghana aban, Ghana Education Service, so. Yɛn na yɛsi na yɛsiesie sukuu no, aban no na ɛhwɛ adesua no ankasa so. Saa kwan no so, sukuu no kɔ so yɛ adwuma bere a wɔasi wie no.

Fa wo ho hyɛ mu

Boa ma yɛnsi sukuu wɔ Ghana

Euro aduasa ma abɔfra baako kɔ sukuu bosome baako. Bɛyɛ euro 6.000 wie adesua dan mua na siesie mu. Wobɛhunu faako a wo akyɛdeɛ kɔ pɛpɛɛpɛ. Fofie Foundation yɛ ANBI, enti wo akyɛdeɛ bɛtumi atwe tow so.